Plavili sme sa z Tatier do Paštiky. Pre zdolanie Nízkych Tatier sme si vybrali sústavu plavebných komôr Poprad – Kvetinica, Hranovnica, Vernár, Pusté Pole, Telgárt.
V zákrutách za Kvetnicou sme s Kermitom (MX-5 NC) dobehli kolónu asi 8 áut, ktorú uzatváral medveď ML. Pred Hranovnicou sa cesta otvára po tiahlej pravej zákrute so 70kou a križovatkou. Oproti voľno, tak som trošku pridal a všetky autá predbehol bez toho, aby s prekročil 90ku a do dediny som vchádzal prvý. Na konci dediny vidím, ako ML predbieha hlava nehlava a keď sme prechádzali okolo tabule koniec obce, mal som natlačeného na kufri. Mal tam dámu…. Za dedinou cesta stúpa a rýchlymi zákrutami vedie do obce Vernár. Nešiel som viac, ako tachostovkou, vždy ma dobehol na rovnom úseku, ale nikdy tak, aby ma mohol predbehnúť. Zábava práve začala. Za Vernárom sú zákruty oveľa užšie a prudšie. Hádam nebolo jedinej, z ktorej by nevyletel do protismeru a dáma v sedadle spolujadza v ML lietala tak isto. Na vrchole po vracákoch som ho stratil, dobehol ma za Pustým Poľom, v miestach, kde začína stúpanie a zasa zákruty do sedla Besník. Hneď v druhej zákrute vyletel do protismeru. Bol zúfalý. Zasa som sa mu vzdialil, dobehol ma, ako ináč, v obci Telgárt, bohužiaľ pre neho, pri Meandroch Hrona zasa cesta kľukatá. Situácia však začala hustnúť. Na konci roviniek sa na mňa lepil čoraz agresívnejšie, čo malo to však svoj dôvod. Blížili sme sa k Červenej Skale, kde bočil na Muráň a prišiel o šancu ma niekde predbenúť.
Celý úsek som ani raz neporušil dopravné predpisy, napriek tomu som si jazdu s Mazdou užil. To autíčko má v sebe všetko, čo treba k tomu, aby si šofér užil pocit jazdy bez toho, aby ohrozoval okolie a musel sa báť mastných pokút.
